Ale napriek tomu, že nemám veľa skúseností s automobilmi sa viem vyjadriť k určitým záležitostiam, ktoré si všímam v poslednej dobe. Možno je to tým, že som žena a mám iný pohľad na vec ako muži. Alebo len preto, že muži takéto veci neriešia. Ktovie…
Niekedy, keď len tak blúdim v myšlienkach, si skladám svoje vlastné katastrofické scenáre a snažím sa odhadnúť a naplánovať si, čo by som robila v takých prípadoch.
Napríklad minule, keď som sedela na zadnom sedadle auta som si predstavovala, čo by som robila, keby sme vhupli do nejakého jazera. V tej rýchlosti by som si to možno ani neuvedomila, ale napriek tomu mi napadlo, že by som hneď začala otvárať okno. Pod vodou by sa už nedalo otvoriť predsa. Kľučkovala by som kľučkou tak rýchlo ako by to išlo. Keby máme auto so samou elektronikou, už by sme stade asi nedostali.
No, dobre je to asi zlý príklad… Ale niečo takéto sa mi bežne mihá hlavou. Čo keby…
To však neodrádza od faktu, že auto so samou elektronikou je z môjho pohľadu hlúposť. Je super, že všetko je ovládané elektronicky, juchú. Ale, keď sa to raz pokazí, tak je to väčšinou riešiteľné dosť ťažko. Za opravy palubného počítača sa platia hrozné pálky. A to nehovorím o tom, že to musíte dať spraviť naozajstnému certifikovanému odborníkovi. Hrôza pre naše peňaženky.
Ženský pohľad – teda môj pohľad na svet je taký, mám rada veci, ktoré sú jednoduché a príliš sa nekomplikujú. Také auto, ktoré by vedel doma opraviť môj muž je pre mňa tým správnym riešením. Obrovská komplikácia by bola, keby musím čakať na to, kým mi opravia auto v servise a podobne. Jednoduché veci s jednoduchými riešeniami. Možno to mali na mysli aj tvorcovia dnešných automobilov, ale pre mužov je jednoduché asi niečo iné. Napríklad to, že nemusia opravovať auto oni, ale nejaký autoservis. HHOWK.